Je to zvláštne. Si len budova s pár oknami, dverami, pár miestnosťami, nejakým nábytkom a s pár ľuďmi. Ak však patrím medzi privilegovaných a navštevujem Ťa, štyri roky či osem rokov, úplne mi to zmení život. Zrejme to nebudú obyčajné roky. Práve Ty a najmä obetaví ľudia v Tebe ich robia výnimočnými !
Dnes, keď Ti mám popriať niečo krásne k Tvojmu výročiu, neviem čo povedať.Čo môžem popriať niekomu, kto má všetko ?

Máš profesorov, vďaka ktorým môžeme študovať ďalej na vysokých školách a ísť si za našimi snami.Vďaka ktorým z nás niečo bude. Odovzdávajú nám svoje skúsenosti a vedomosti, aby sme ich my mohli odovzdať ďalej.
Máš študentov, ktorí... no jednoducho, bez ktorých by to nešlo...
Prajem Ti teda, aby symbióza medzi profesormi a študentmi bola bezproblémová. Aby si mala študentov, ktorí chcú byť vzdelávaní a profesorov, ktorí chcú vzdelávať.
Prajem Ti, aby si prichádzala s novými nápadmi, ktoré prospejú všetkým v Tebe.
Prajem Ti, aby Ťa mesto Turčianske Teplice pod svojimi ochrannými krídlami rozmaznávalo a poskytovalo Ti všetko potrebné k existencii.
V sebe maj len usmievavých ľudí, pretože s úsmevom na tvári je život ľahší.Nad sebou maj vždy slniečko, nech Ťa nezaskočí ani neznechutí žiadna nečakaná búrka.

Prajem Ti ďalších päťdesiat úspešných rokov. Ale veď Ty to vlastne nepotrebuješ. Ty ich úspešne zvládneš aj bez môjho priania!

Hana Toušková 4. A
2020